Browsed by
Tag: life

Letter to Slovakia

Letter to Slovakia

Hello my dear. Are you surprised I’m writing to you? Did you think I might have forgotten you already? Not at all! Actually, I would like to thank you.

Thank you for everything you have given to me. 

 

Slovakia Bratislava caste

Thank you for giving me the best family I could have ever wished for. For the ones, that have been standing by my side since the beginning and never let me down. For the ones, that still loved me, even if I was skipping school and made one bad decision after the other. Thank you for my parents, who always make sure I have everything I need and who always want only the best for me. Thank you for my grandparents, who filled my life with precious stories and unconditional love. For my aunt, who was always here for me, like for the daughter she has never had. For my dad’s cousin and his wife, who I always run to every time I am home, who listen to my stories and helped me so much in the past, they don’t even know. And for everyone else, because I am sure I have the best family in the world!

Thank you, dear Slovakia, for the friends that turned into family. This might be such a cliché, but I really consider each one of those my brothers and sisters, which I have never had, but they make up for it. Thanks for having someone, who is on the same wave length, who laughed with me and cried with me. Who know about my mistakes, but never judged me. For all the travels and all the parties. Thank you, my first friend to get married soon (yay!!!), to show me how love looked like and for making me jealous enough to try even harder when looking for my prince charming. Thank you to my best friend, who continues to amaze me every single day with how ambitious and how hardworking he is, and what it means to never give up. Thanks for my childhood friends, for the endless summer evenings and for the first loves. And lastly, thank you to all the friends I have lost, because I guess you never really were my friends.

Thank you for the amazing nature you have surrounded me with. For the places many other countries can only dream about. You offer so much! Thank you for the mountains, where I have learned to ski. Thank you for teaching me to love winter and to love spring, when you get so colorful and to love fall and summer as well… because you are beautiful all the time. Thanks, my hockey country, to make me love ice hockey and to make me feel like a small child looking forward to getting a treat, every time the world championship is about to start! Thank you for all your about 500km in length, which are all completely different, and where one beautiful place meets the other one.

Thank you, Slovakia, for teaching me to love history. Thanks for the rich history you have, for the castles and beautiful old places. For showing me how to be strong. To be oppressed and weakened so many times, but always getting back on your feet. Thank you for showing me how to fight for your own good. For showing me how important it is to stay united. Thank you, to all the students, parents or grandparents of the last century, to show your need for change. For making this country free, for a short time. Thank you, Slovakia, for showing me what you did wrong. Thank you for teaching me to understand politics, because what is happening to you, can be changed. It is not your fault, it’s ours. You have shown me that the political system, the level of corruption, the financial problems, it all makes you weak. And so I have left. But I am not letting you down, I am watching you. I am curious how you are doing without me. And I wish you all the best. I know you will once become the country you deserve to be. Because you have it all, you just need a little help.

I love you, Slovakia. For everything. 

Slovakia Tatra mountains

——————————————————————————————————————————

Ahoj, moje milé! Si prekvapené, že píšem práve Tebe? Myslelo si si, že som už na Teba zabudla? Práve naopak, vlastne by som Ti chcela poďakovať.

Ďakujem Ti za všetko, čo si mi dalo.

Ďakujem Ti za najlepšiu rodinu, akú som si mohla želať. Za tých, ktorí stáli po mojom boku od začiatku a nikdy ma nezradili. Za tých, ktorí ma stále ľúbili, aj keď som nechodila do školy a robila jedno zlé rozhodnutie za druhým. Ďakujem Ti za mojich rodičov, ktorí mi vždy dali všetko, čo mohli a ktorí pre mňa chcú len to najlepšie. Ďakujem Ti za mojich starých rodičov, ktorí naplnili môj život vzácnymi múdrosťami a nekonečnou láskou. Za moju tetu, ktorá tu pre mňa vždy bola, ako pre dcéru, ktorú nikdy nemala. Za bratranca môjho ocka a jeho ženu, za ktorými bežím vždy, keď som doma, ktorí počúvajú moje príbehy i problémy, a ktorí pre mňa spravili oveľa viac, než si uvedomujú. A ďakujem Ti za všetkých ostatných, pretože som presvedčená, že mám tú najlepšiu rodinu na svete! 

Ďakujem Ti, Slovensko, za priateľov, z ktorých sa stala rodina. Môže to znieť ako hrozné cliché, ale naozaj každého jedného z nich považujem za svojich bratov a sestry, ktorých som síce nikdy nemala, ale oni sú tu presne pre to. Ďakujem za to, že mám niekoho, kto je na rovnakej vlnovej dĺžke, s kým sa môžem smiať aj plakať. Za to, že poznajú moje chyby, ale nikdy ma nesúdili. Za všetky cesty a všetky párty. Ďakujem Tebe, moja kamoška, ktorá sa bude čoskoro vydávať, za to, že si (ste) mi roky ukazovala, čo je to láska a že som Vám závidela natoľko, že som sa pri hľadaní svojho princa snažila ešte viac. Ďakujem za svojho najlepšieho kamaráta, ktorý ma neprestáva prekvapovať každý jeden deň, aký je ambiciózny a snaživý, a čo to znamená nikdy sa nevzdávať. Vďaka za mojich kamarátov z detstva, za nekonečné letné večery a za prvé lásky. A nakoniec, ďakujem všetkým priateľom, ktorých som stratila, pretože ste zrejme priateľmi ani nikdy neboli. 

Ďakujem Ti za nádhernú prírodu, ktorou si ma vždy obklopovalo. Za miesta, ktoré Ti môžu mnohé krajiny závidieť. Ponúkaš tak veľa! Ďakujem Ti za hory, kde som sa naučila lyžovať. Ďakujem Ti za to, že si ma naučilo milovať zimu a milovať jar, keď je všetko tak farebné, a milovať jeseň aj leto… pretože si krásne stále. Vďaka, moja hokejová krajina, za to, že si ma naučilo milovať hokej a že sa vždy pred majstrovstvami sveta cítim ako dieťa, čakajúce na sladkosť. Ďakujem Ti za Tvojich asi 500km, ktoré sú všetky úplne iné, a kde jedno krásne miesto strieda druhé. 

Ďakujem Ti, Slovensko, za to, že si ma naučilo milovať dejiny. Za bohatú históriu, ktorú máš, za všetky hrady a krásne staré miesta. Za to, že si mi ukázalo, ako byť silným. Byť týraným a oslabeným toľko krát, ale vždy si sa postavilo na vlastné nohy. Ďakujem Ti za to, že si mi ukázalo, ako bojovať za svoje vlastné šťastie. Za to, aké dôležité je držať spolu. Ďakujem za všetkých študentov, rodičov i prarodičov minulého storočia, ktorí dosiahli zmenu. I keď len na krátky čas. Vďaka, Slovensko, že si mi ukázalo, čo robíš zle. Ďakujem za to, že si ma naučilo rozumieť politike, pretože to, čo sa Ti deje, sa dá zmeniť. Nie je to Tvoja vina, ale naša. Ukázalo si mi, že politický systém, level korupcie či finančné problémy, to všetko Ťa robí slabým. A ja som odišla. Ale nezradím Ťa, vždy Ťa z diaľky pozorujem. Som zvedavá, ako sa Ti bezo mňa darí. A želám Ti len to najlepšie. Viem, že raz budeš krajinou, akou si zaslúžiš byť. Pretože Ty to všetko máš, len potrebuješ pomoc. 

Milujem Ťa, Slovensko. Za všetko. 

Slovakia wooden church

My life in California!

My life in California!

It’s all fun and games living in Denmark now (okay, maybe not really), but I would never be here if it wasn’t my study abroad semester in California! So let me tell you a little bit about it!

Ono je to všetko sranda, žiť v Dánsku (a aj to nie vždy), ale v prvom rade, nikdy by som tu nebola, keby nebolo môjho semestra v Kalifornii. Tak sa o tom poďme trošku porozprávať.

Before my study abroad semester

Year before my plane took off – direction Los Angeles, I have not been in very pleasant state of mind. And I really felt the need to run from it. Preferably, as far as possible. As I thought I didn’t have good enough grades to be accepted for the Erasmus program, and also because all the partner universities were quite boring, I chose the option to find the school myself. The main condition was either none, or low tuition fees. So UK, Australia, Canada and most of American universities were out of the game. It took a long time to browse all the websites and forums etc., but suddenly… Good university with not that high tuition in California? Only few miles from LA? Yes please!!

I gathered all the documents and couple of months later I was accepted! My school back in Prague gave me the same scholarship I would have gotten for any of the Erasmus universities, so that was at least something.

I have had many moments when I was doubting my decision. What if I won’t like it there, what if I won’t find any friends, what if the English will be too difficult for me to study, what if… Well, let me tell you, it was the best time of my life.

Rok predtým, ako moje lietadlo nabralo smer Los Angeles, som sa necítila psychicky úplne v pohode. A chcela som od toho všetkého ujsť. Najlepšie čo najďalej. Keďže som si myslela, že nemám dostatočne dobré známky na to, aby som sa dostala na Erasmus, a popravde, naše partnerské univerzity ma ani nijak nezaujali, som si začala školu hľadať sama. Podmienkou bolo buď žiadne alebo nízke školné. Takže Británia, Austrália, Kanada a väčšina amerických škôl boli mimo hru. Prezeranie rôznych stránok, fór atď. mi zabralo veľa času, ale zrazu… Dobrá škola s nie až tak vysokým školným v Kalifornii? Niekoľko míľ od Los Angeles? Áno prosím!! Zozbierala som všetky potrebné dokumenty a o niekoľko mesiacov neskôr som bola prijatá! Moja univerzita v Prahe mi poskytla rovnaké štipendium, aké by som dostala v prípade Erasmu, takže aspoň niečo.

Počas toho dlhého obdobia, s blížiacim sa dátumom odletu, som veľakrát zvažovala, či vlastne poletím. Čo ak sa mi to tam nebude páčiť, čo ak si s nikým nebudem rozumieť, čo ak nebudem vedieť študovať v angličtine, čo ak… No, povedzme si rovno, nakoniec to bol najlepší polrok môjho života.

Life in California!

I feel like I have been the luckiest girl here. We managed to get lovely 2-bedroom apartment with the hot tub right behind it! Oh my, we’ve spent some of the best evenings just talking in those bubbles! And speaking of “we”, I could not have been more lucky with my roommates! We have had so much fun, traveled so much together, been to so many parties, laughed and cried together! We still keep in touch and I believe, we will be friends for a long long time.

I wish you could all experience the campuses in America, because it is something we don’t really have here in Europe. We had a huge glass pyramid on campus at California State University, Long Beach, where we used to go see the basketball matches! The school was not too hard, not easy either, but we’ve always had time for some fun. And if it got hard, we spent the best times in the school library, because it was THE PLACE to study and talk at the same time! The weather was amazing for most of the time, except of some hurricane or flood alerts, haha. But the feeling of laying at the beach in October, or sitting in the hot tub in December? The best!

Since the beginning, we have had luck on people we met. And I am so happy to have met so many great Danes, Germans, Americans or Brazilians, that I would never have the chance to meet back home. With these people we’ve attended so many crazy parties, been to a frat party, experienced Halloween or Thanksgiving.. Gosh, I feel so sentimental writing this! I honestly miss California every single day. The feeling of being free, breathing the ocean air, eating delicious food and not having (almost) any responsibilities.

One of the biggest gamechangers, if not the biggest one, was meeting my Viking. The one I live with now. I don’t know, we just connected so well! And I was trying to fight this soo hard, I was so sure it just cannot have any future when we come out of that bubble, but it did. And now I am here, lost in Denmark.

Mám pocit, že v tomto som bola to najšťastnejšie dievča na svete.Podarilo sa nám nájsť dvojizbový “domček”, hneď za ním sme mali vírivku. A práve medzi týmito bublinkami sme strávili niektoré z najkrajších večerov. A keď rozprávam v množnom čísle, myslím tým to, že som nemohla mať väčšie šťastie na moje spolubývajúce. Zažili sme spolu toľko srandy, precestovali niekoľko štátov, boli na mnohých párty, smiali sa i plakali. Spolu. Sme stále v kontakte a verím, že budeme ešte po veľmi dlhý čas.

Priala by som Vám všetkým, aby ste si mohli zažiť atmosféru amerických kampusov, keďže my niečo také v Európe nemáme. Na tom našom v California State University, Long Beach, bola obrovská sklenená pyramída, kde sme chodili na basketbalové zápasy. Škola sama o sebe nebola ťažká (ľahká ale tiež nie), našťastie sme ale takmer vždy mali aj čas na zábavu. Počasie bolo takmer vždy skvelé, až na nejaké tie výstrahy pred záplavami alebo hurikánmi, haha. Povedzme si narovinu, ležať na pláži v Októbri alebo sa čľapkať vo vírivke v Decembri? 

Od začiatku sme mali šťastie na ľudí, ktorých sme stretli. Som taká šťastná, že som sa zoznámila s mnohými dánmi, nemcami, američanmi či brazílčanmi, ktorých by som nikdy nemala príležitosť stretnúť doma. S týmito ľuďmi sme zažili mnohé skvelé párty, Halloween či Vďakyvzdanie. Pri písaní tohto sa cítim strašne sentimentálne! Pravdupovediac, Kalifornia mi chýba každý jeden deň. Ten pocit voľnosti, dýchanie vzduchu pri oceáne, úžasné jedlo a takmer žiadne povinnosti.

Jeden z najdôležitejích momentov, ak nie najdôležitejší, bolo zoznámenie sa s mojim vikingom. Presne s tým, s ktorým teraz bývam. A ako som sa snažila tomu ubrániť! Bola som si istá, že po výjdení z tej bubliny, to nebude mať žiadnu budúcnosť. Nuž, malo. A tak som tu, stratená v Dánsku.

After California

When I got back home, I didn’t understand what I was doing there. Everything was just so boring and so sad! Every single day I wished, I would wake up back in Long Beach, but that never happened again. Eventually, I understood that this is the reality now. I started dating my Viking and soon felt happy again. I met up with my US girls twice and with some other people as well, we’ve done some Skype calls (which we should do soon again, girls!), where we always got so nostalgic. The memories I have will be here forever and I will never forget it! Why would I, it was the happiest time of my life!

Keď som sa vrátila domov, nechápala som, čo tam vlastne robím. Všetko bolo zrazu také nudné a smutné. Každý jeden deň som sa chcela vrátiť, zobudiť sa v Long Beach, ale to sa už nikdy nestalo. Neskôr som pochopila, že toto je nová realita. Začala som randiť s mojim vikingom a znovu sa cítila šťastná. S mojimi dievčatami som sa stretla dvakrát a aj s niektorými inými ľuďmi, vždy sme pri tom tak nostalgickí! Spomienky, ktoré mám, tu ale budú so mnou navždy. Prečo by nie, keď to bolo najšťastnejšie obdobie môjho života?

So I am telling you, go. Take the chance, if you have it, and spend one or two semesters somewhere else, because it’s totally worth it. It will be the time of your life, because you will meet so many amazing people, you will have so many new experiences! You only live your life once, so take the chance!

– Adriana

I moved to Denmark!

I moved to Denmark!

Hello there!

So I’m writing from (surprisingly) almost-sunny Denmark! Yesterday I traveled all day, leaving my beautiful Slovakia behind and arriving to this cold country! I can already see how much I will complain about the weather here, haha.

This was the view of the Slovak mountains I got as it was getting dark 🙂

My boyfriend was waiting for me at the airport and thanks for that, because suddenly I started to feel like I was in the middle of two different worlds and wanted to run back home! But luckily I didn’t. Today I spent all day unpacking my stuff, and gosh, even though I tried not to pack too much, apparently my perspective of “not too much” differs from the reality. I can’t close the closet. Oops. No matter what, the best thing I could do, was to pack personal stuff – such as this huge Slovak flag, which I will hang outside during hockey championships or Tour de France and annoy everyone around!

I also got some typical Slovak sweets from my family, and I still have some in case you wanna taste! But now, as I am done with unpacking, I need to look for a job. That might be a problem as I don’t speak Danish yet, but I believe everything can be done!

I hope you are all well, thank you for reading!

– Adriana


Čauky!

Takže ako už z názvu vychádza, momentálne píšem z prekvapivo takmer slnečného Dánska! Včera som celý deň cestovala, stresovala, skoro platila nehoráznu sumu za príručný kufor, keďže došlo k nedorozumeniu, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Našu krásnu krajinku som naposledy videla stratiť sa v oblakoch a.. No, je tu na severe zima, čo Vám poviem. Už si viem predstaviť ako sa budem stále sťažovať na počasie, haha.

Na letisku na mňa čakal môj Viking a vďaka za to, lebo zrazu som sa cítila ako medzi dvoma svetmi a skoro som ušla späť domov! Našťastie sa tak ale nestalo. Dnes som celý deň strávila vybaľovaním a aj keď som sa snažila nebaliť príliš veľa vecí, moja predstava “nie príliš veľa” sa zjavne značne odlišuje od reality. Neviem zavrieť skriňu. Ups. Napriek všetkému som veľmi rada, že som si so sebou vzala zopár osobných vecí, ako napríklad obrovskú slovenskú vlajku, ktorú si počas majstrovstiev sveta v hokeji alebo Tour de France vyvesím z balkóna! Neviem, či sa to bude dánom páčiť. Na cestu som tiež dostala zopár slovenských sladkostí, mňam!

Takže teraz, keď som už viac-menej vybalená, nastáva čas hľadať si prácu. Čo bude asi problém keďže zatiaľ neviem dánsky. Ale pevne verím, že všetko bude fajn!

Majte sa nádherne a ďakujem za návštevu!

– Adriana

The end of one journey

The end of one journey

The end of one journey is the beginning of the next. – Joseph M. Marshall III. 

The end of Prague part of my life

Last weekend I finished one big chapter of my life. I went to Prague to get my Bachelor diploma and by doing so, I closed the door behind one big period.

Living in Prague was a period of transition. Not living with my parents anymore, but still being able to go home anytime I wanted. Trying to find out who I actually am, and after finally finding it out, losing it again. A period of ups and downs. Periods of leaving and coming back. But now it’s different. I have said goodbye forever. Or if not, for a very long time.

Getting my diploma

So last weekend I celebrated (or I intended to – actually we were all dying of sickness) my diploma with my friends in Prague. It was, no matter the circumstances, a really nice sunny weekend, full of great food, shopping and walking down the streets. And with each of these streets, each of the beautiful places Prague has to offer, I had so many memories in my mind. It’s been 3,5 years. 3,5 great years, when I have grown as a person and slowly moved towards my desires. Thank you, Prague, for making me the person I am now.

I want one of these windows home!

Now I am home, trying to catch up with some of my friends and family. Starting to pack the biggest suitcase I own (yes, I will probably exceed 23kg limit. again.), and taking all the amazing memories of my hometown and my 3,5 years in Prague with me. Let’s see what Copenhagen has to offer! See you in 6 days, Nordic beauty!

————————————————————————————————————-

Minulý víkend som zavrela dvere za jednou obrovskou kapitolou môjho života. V Prahe som si vyzdvihla môj bakalársky diplom.

Život v Prahe bol zmenou, ktorú som strašne potrebovala. Odišla som z domu od rodičov, ale na druhej strane som bola schopná vrátiť sa kedykoľvek sa mi zažiadalo. Snažila som sa zistiť, kto vlastne som, a keď som sa konečne našla, znova som sa stratila. Bolo to obdobie úspechov a pádov. Obdobie odchodov a návratov. Ale teraz už je to iné, teraz som stovežatej dala zbohom navždy. Alebo ak nie, tak na veľmi dlhú dobu.

Okno do sveta

Takže minulý víkend som s kamarátmi v Prahe oslavovala (teda, taký bol plán, vlastne sme všetci ochoreli a nechcelo sa nám žiť) môj bakalársky diplom. Napriek okolnostiam to ale bol krásny slnečný víkend plný skvelého jedla, nákupov a prechádzok. A s každou známou ulicou, s každým miestom, sa mi v hlave vynáralo toľko spomienok. Bolo to 3,5 roka. 3,5 roka, počas ktorých som vyrástla. Ďakujem, Praha, že si zo mňa spravila človeka, ktorým som teraz. 

Teraz som doma a snažím sa postretávať s kamarátmi a rodinou. Pomaly začínam baliť ten najväčší kufor, ktorý doma mám (a asi sa znova nezmestím do 23kg limitu) a so sebou si balím aj všetky skvelé spomienky na domov a na 3,5 roka v Prahe. Som zvedavá, čo mi ponúkne Kodaň. Vidíme sa o 6 dní, severská kráska! 

Nazdravie!